Účinné cviky na bolesť bedrovej chrbtice
Bedrová chrbtica je v dôsledku biomechanických parametrov u väčšiny osôb najzraniteľnejším úsekom celej chrbtice. Nie je teda prekvapením, že pacienti s bolesťami chrbta (tzv. vertebropati) patria spolu s pacientmi po operáciách pohybového aparátu (ortopedické a traumatologické operácie) a s neurologickými ochoreniami (napr. po mozgovej príhode či poruchách periférnych nervov) jednoznačne k najpočetnejšej skupine pacientov, ktorí na Slovensku dochádzajú na rehabilitáciu.
Bolesť chrbta je zároveň druhou najčastejšou príčinou pracovnej neschopnosti, počas ktorej strávia takto postihnutí ľudia priemerne až 70 dní v roku. Hlavnými príčinami sú najmä nedostatok pravidelného pohybu, nadmerný stres kráčajúci ruka v ruke s obezitou a nesprávne sedenie. V dôsledku týchto faktorov máme stuhnuté svaly okolo chrbtice a ochabnuté brušné svaly, resp. stred tela (angl. core).
Kde sa nachádza bedrová chrbtica
Bedrová chrbtica sa nachádza v dolnej časti chrbta. Pre lepšiu orientáciu jednotlivých bedrových stavcov nám podľa doc. Tichého (2017) poslúži vyhľadanie kožných jamiek, ktoré sú u stojaceho vyzlečeného človeka viditeľné na zadnej strane panvovej kosti (anatomicky presnejšie nad zadnými hornými trnmi bedrových kostí). Cca 0,5 cm nad spojnicou týchto jamiek sa v stredovej línii nachádza trn 5. bedrového stavca (stavce L5; L = lumbálny, t. j. bedrový). Doc. Tichý uvádza, že tento trn býva viac zapadnutý do hĺbky.
Ďalšou možnosťou, ako sa zorientovať a zároveň vyšetriť bedrovú chrbticu, je zmerať tzv. Schoberovu vzdialenosť. T. j. vzdialenosť, ktorá ukazuje roztiahnutie bedrovej chrbtice. Od trnu L5 zmeráme u dospelých 10 cm nahor a u detí 5 cm, obe tieto miesta si môžeme označiť. Po zmeraní sa vyšetrovateľ predkloní a metrom zistíme nové hodnoty – u zdravej chrbtice by sa vzdialenosť medzi dvoma bodmi mala predĺžiť u dospelých na 14 cm a u detí na 7,5 cm.
Stupne bolesti bedrovej chrbtice
Existuje viacero možností, ako je možné rozdeliť bolesti chrbta. Jednou z možností je časový faktor.
Podľa neho delíme bolesť na:
- akútnu (trvá menej ako 6 týždňov)
- subakútnu (6 až 12 týždňov)
- chronickú (bolesti pretrvávajú v období dlhšom než 3 mesiace)
MUDr. Vrba (2008) uvádza, že akútna a chronická bolesť chrbta sa líšia v mnohých prístupoch, a to ako v diagnostickom, tak aj v liečebnom procese. Akútna bolesť chrbta má podľa MUDr. Vrby väčšinou priaznivú prognózu a po vylúčení závažných ochorení chrbtice by mala byť zvládnutá bez použitia špeciálnych vyšetrovacích postupov a aj bez nutnosti stanovenia presnej diagnózy. Pri chronickej bolesti je však potrebné použiť ako špeciálne vyšetrovacie (napr. zobrazovacie postupy), tak aj špeciálne, napr. invazívne liečebné prístupy.
Príčiny bolesti bedrovej chrbtice
Príčina vzniku bolesti bedier je veľmi rôznorodá, podieľajú sa na nej všetky štruktúry bedrovej chrbtice: kosti, platničky, drobné kĺby medzi stavcami, väzy a svaly. Niekedy má vznik bolesti bedier pôvod dokonca v orgánoch brušnej dutiny (Dungl, 2014). Na túto problematiku tzv. viscerálnej terapie je v Českej republike najväčším odborníkom PhDr. Petr Bitnar z FN Motol.
Ako som už spomenul v úvodnom odstavci, medzi hlavné príčiny bolesti chrbta patrí všeobecne nezdravý životný štýl spočívajúci v nedostatočnom pravidelnom pohybe, nadmernom (a pohybom nekompenzovanom) strese, ktorý sa veľmi často spája s obezitou, a nesprávne sedenie, ktoré preťažuje všetky vyššie uvedené štruktúry chrbtice.
Prof. Kolář (2009) delí príčiny vzniku bolesti chrbta na štrukturálne a funkčné. Do štrukturálnych patrí postihnutie medziobratlových platničiek, degenerácia medziobratlových kĺbov, spinálna stenóza (t. j. zúženie miechového kanála), abnormality miechového kanála, spondylolistéza (t. j. posun horného stavca proti stavcu spodnému), osteoporóza, zápaly a nádory.
Do funkčných príčin Prof. Kolář zaraďuje poruchu riadiacej funkcie centrálneho nervového systému (CNS), poruchu v spracovaní nocicepcie (t. j. vnímanie bolesti) a poruchu psychiky. U funkčných porúch u osôb s poruchou riadiacej funkcie CNS možno zjednodušene povedať, že títo ľudia vykonávajú pohyby neefektívne, nemajú správny odhad a telo preťažujú.
Ako uľaviť od bolesti bedrovej chrbtice
Základom pre správnu stratégiu, ako uľaviť našim chrbtom, je v prvom rade správna diagnostika. Ak je zrejmé, čím sme si spôsobili bolesť chrbta (napr. zdvihli sme ťažké bremeno alebo sme dlhší čas pracovali na záhrade), najpravdepodobnejšie pôjde o jednorazové preťaženie chrbtových svalov a postačí nám domáca liečba v podobe kľudového režimu a suchého tepla (napr. termofor) alebo analgetickej masti na postihnutú oblasť. Ak sa však bolesti pravidelne vracajú bez jasnej príčiny, je veľmi dôležité nechať sa vyšetriť lekárom a fyzioterapeutom na vylúčenie možných závažnejších príčin, ktoré samoliečbou nevyliečime.
Ak sú vylúčené najzávažnejšie možné príčiny v podobe nádorov alebo nejakých systémových ochorení, úľavu chrbta väčšinou prinesie kombinácia vhodne zvolených posilňovacích a protahovacích cvikov + režimové opatrenia spočívajúce v nastavení správnej ergonómie práce. U väčšiny pacientov s bolesťami bedrovej chrbtice je problém s ochabnutým hlbokým stabilizačným systémom chrbtice, preťaženými chrbtovými svalmi a zlým vnímaním vlastného tela. Dobrý fyzioterapeut alebo tréner vám po diagnostike poradí cviky na mieru priamo pre vás.
Zamerajte sa na hlboký stabilizačný systém chrbtice
Do skupiny týchto svalov patrí bránica, panvové dno, priečny brušný sval (m. transversus) a chrbtové svaly pri stavcoch. Podstatou väčšiny rehabilitačných a cvičebných techník pre zdravé chrbtice je naučenie spolupráce týchto svalov (tzv. koaktivácia), aby sa niektorý sval nepreťažoval a iný naopak takmer nič nerobil.
Preťahovanie a uvoľnenie bedrovej chrbtice
Okrem ochabnutého stredu tela je ďalším zásadným problémom u väčšiny vertebropatov skrátenie chrbtových a sedacích svalov. Zo chrbtových svalov býva najčastejšie skrátený štvorhranný sval bedrový (m. quadratus lumborum) a paravertebrálne svaly pozdĺž chrbtice, zo sedacích svalov býva najčastejšie výrazne skrátený hruškovitý sval (m. piriformis), ktorý môže za určitých okolností až imitovať výhrez medziobratlových platničiek (pozri popis k cviku nazvanému Holub).
V nasledujúcom texte je vybraných 10 cvikov, ktoré práve kombinujú posilňovanie stredu tela a preťahovanie najčastejšie a najviac skrátených svalov.
Cviky na bedrovú chrbticu so zdravotnou stoličkou Adaptic
Zdravotné stoličky Adaptic vďaka kyvnému sedáku majú jedinečnú ergonómiu, ktorá umožňuje aktivovať svaly stredu tela a zároveň eliminovať skrátenie chrbtových svalov a stuhnutosť stavcov.
Aktívne podsadenie a vysadenie panvy na stoličke
Sedíme na sedacích hrboľoch, nohy sú položené približne na šírku bedier (resp. panvy), kolená smerujú k ukazovákom na nohách. Od sedacích hrboľov sa vytláčame k temenu hlavy nahor a hrudník opierame do lopatiek (tzn. ,,neprsíme sa“ a neprehybáme sa v bedrách).
Sedacie hrbole tlačím do sedáka a dopredu, čím zvyšujem prehnutie v bedrovej chrbtici (lordózu), následne sedacie hrbole naopak zatlačím do sedáka a dozadu, čo spôsobí podsadenie panvy a narovnanie chrbtice. Týmito dvoma protichodnými pohybmi predchádzam stuhnutej bedrovej chrbtici.
Variantou tohto cviku je jednostranné odtlačenie od jedného sedacieho hrboľa a následné jeho pritiahnutie. To isté zopakujeme aj na druhej strane. Tým oproti základnému cviku nepôsobíme len na predozadnú (tzv. sagitálnu rovinu) bedrovej chrbtice, ale aj na rotáciu stavcov v rovine transverzálnej.
Základom správneho vykonania oboch variant je dôkladné napriamenie celej chrbtice, ťaháme sa za hlavou, ako keby sme boli bábka. Pohyb vychádza zo sedacích hrboľov - od nich akoby vyrastáme nahor.
Týmto cvikom predchádzame stuhnutiu bedrovej chrbtice a vzniku nepríjemných tzv. triggerpointov, najmä v štvorhrannom svale bedrovom a bedrových vzpriamovačoch. Zároveň sa počas celého cvičenia snažíme udržať napriamenú celú chrbticu, čo je úplne zásadná prevencia vzniku dysbalancií vo všetkých jej úsekoch.
Úklony panvy na stoličke Adaptic
Pri tomto cviku budeme uvoľňovať bedrá a SI kĺbové spojenie pohybom do strany. Najprv je potrebné napriamiť celú chrbticu, ruky položím nad panvu a pomaly ju posúvam do boku. Telo sa od zafixovaných rúk de facto nehýbe, do strany ide iba panva. Vnímame, ako sa nám preťahuje oblasť SI kĺbov. Cvik nám tiež mierne preťahuje úpony štvorhranného svalu bedrového (m. quadratus lumborum), ktorý je jedným z hlavných svalov spôsobujúcich bolesti v bedrách.
Po celú dobu je tiež napriamená chrbtica a súčasne sú aktívne svaly panvového dna.
Rotácie panvy na stoličke Adaptic
Tento cvik využíva na uvoľnenie bedier rotačný pohyb sedadla. Na začiatku je potrebné narovnať celé telo, hlavu vytahujeme do výšky, ako keby sme boli bábka. Následne pomalým pohybom vytáčame panvu dopredu za pravým kolenom, potom urobíme to isté na druhú stranu. Podmienkou správne vykonaného cviku je dôsledné narovnané celé chrbtice a aktívny sed – tj. nesmieme byť v stoličke zborení, ochabnutí. Týmto cvikom predchádzame stuhnutej bedrové stavce smerom do miernych rotácií. Aktivujú sa tým mimo iných veľmi dôležité malé svaly medzi jednotlivými stavcami nazývané ako autochtonná muskulatúra. Cvik sa vykonáva najmä šikmými brušnými svalmi (mm. obliqui externi na jednej strane a interni na druhej strane) a tiež úplne zásadným svalom spadajúcim do core – m. transversus abdominis, teda priečnym brušným svalom.
3D pohyb panvy na stoličke Adaptic
Cvik nazvaný 3D pohyb panvy je kombináciou predchádzajúcich 3 cvikov a predpokladá teda správne vykonanie podsadenia a vysadenia panvy, úklonu a rotácie. Pre predstavu si môžeme predstaviť, že pri sede na stoličke šlapeme na bicykli dozadu. Opäť ale pred začatím samotného cvičenia musíme mať narovnanú celú chrbticu. Pohyb začneme pohybom pravej časti panvy dozadu („šlapeme na bicykli pravou nohou dozadu") – tým dôjde k podsadeniu pravej časti panvy, rotácii a miernemu úklonu, následne pravú časť panvy naopak vysúvame dopredu a tým dôjde k vysadeniu pravej časti panvy. Na strane druhej sa paralelne deje vždy presný opak – najprv vysadenie, kontrarotácia na opačnú stranu a tiež mierny úklon na druhú stranu než na strane pravej. 3D pohyb sa uskutočňuje vo všetkých 3 anatomických rovinách – sagitálnej, frontálnej aj transverzálnej. Pri tomto cviku sa nám nielen uvoľňujú úpony inak veľmi preťažovaných svalov v dolnej časti beder, ale zároveň sa aktivuje hlboký stabilizačný systém (core), ktorý má inak pri klasickom pasívnom sede tendenciu k ochabnutiu.
Cviky na bedrovú chrbticu na karimatke bez náradia
Aktívne podsadenie a vysadenie panvy v stoji
Stojíme narovnaní, chodidlá máme na šírku panvy (bedier), ruky sú voľne pozdĺž tela. Hlava je jemne vytiahnutá nahor za temenom. Teraz krížovú kosť s výdychom spúšťame dole medzi päty a cítime, ako sa nám mierne natiahnu svaly v bedrovej oblasti. Druhá fáza cviku spočíva v spustení stydkej kosti s nádychom dolu medzi päty. Pohyb musí prebiehať striktne na úrovni panvy, nie (dolného) hrudníka, resp. hrudnej chrbtice. Týmto cvikom predchádzame problémom v (z hľadiska preťažovania chrbta sedením kritickom mieste) LS (lumbosakrálnom) prechode, podsadením a vysadením tu udržiavame mobilitu. Zároveň týmto cvikom aktivujeme svaly hlbokého stabilizačného systému a predchádzame tak problémom s bolesťami chrbta či problémom panvového dna.
Pozícia – holub
Toto je jeden z najlepších a najjednoduchších cvikov na natiahnutie rotátorov bedier, ktoré sú v dôsledku sedenia veľmi často skrátené, čo má za následok množstvo ďalších problémov (bolesť bedier, dysfunkcie panvového dna a pod.).
Cvik vykonávame na zemi v pozícii na štyroch. Jednu dolnú končatinu vysunieme dopredu medzi opreté ruky a vytočíme ju dovnútra, druhú nohu vytiahneme dozadu do diaľky až do momentu, kým necítime intenzívne natiahnutie sedacích svalov na prednej dolnej končatine. V tejto pozícii vydržíme minimálne 30 sekúnd, dýchame a vnímame, ako sa svaly natiahnu.
Pre ešte intenzívnejšie natiahnutie môžeme prejsť z opory na rukách do opory na predlaktiach (ako pri tzv. planku).
Chrbtica je rovná a vytiahne sa do diaľky za temenom.
Pri cviku sa nám najviac natiahne hruškovitý sval (m. piriformis), ktorý je veľmi častým zdrojom problémov pohybového aparátu. Pri veľkom skrátení napríklad môže v dôsledku veľkej kompresie sedacieho nervu, ktorý ním niekedy prechádza, imitovať výhrez medziobratlových platničiek. Pri cviku je veľmi dôležitý dych – vďaka precítenému, pomalému a hlbokému dýchaniu dôjde k výraznejšej relaxácii.
Pozícia – rytier
Klečíme na jednom kolene, druhá dolná končatina je vpredu s kolenom priamo nad členkom a približne pravými uhlami v bedrovom, kolennom a členkovom kĺbe. Máme narovnanú celú chrbticu a odtlačujeme sa od opretého zadného kolena smerom nahor za temenom. Krížovú kosť ťaháme smerom k zemi, čím intenzívnejšie natiahneme prednú stranu stehna. Pokročilejší môžu skúsiť posunúť polovicu panvy (zadnej opretej dolnej končatiny) nadol a dozadu, zároveň sa opäť odtlačujeme smerom nahor za temenom. Týmto sa intenzívnejšie natiahne predná časť stehna na zadnej dolnej končatine.
Pre správne vykonanie je úplne zásadné, aby sme sa počas cviku neprohýbali v bedrách, pretože v dôsledku toho nedôjde k dostatočnému natiahnutiu predného stehna zadnej dolnej končatiny. Ďalšou nutnou podmienkou správnej techniky je to, že musíme byť v osi, nie "padat" do zadnej bedrového kĺbu.
Pri cviku napodobňujeme vývoj dieťaťa, ktoré sa do podobnej pozície dostáva okolo 11. mesiaca života. Cvik je výborný na tzv. centrácie bedrových kĺbov, čo znamená, že svaly okolo bedier sa touto pozíciou dostávajú do rovnomerného zaťaženia a kompenzujú sa tak dysbalancie napätia svalov, ktoré v priebehu dňa nastávajú aj v oblasti bedier.
U zadnej bedrového kĺbu je navyše viditeľné príjemné natiahnutie úponov priameho svalu stehenného (m. rectus femoris) a bedrokyčelného svalu (m. iliopsoas), teda jedných z najčastejšie a najviac skrátených svalov v našom tele.
Táto pozícia umožňuje aktiváciu inak veľmi často utlmených a dysfunkčných hýžďových svalov.
Pozícia – bojovník
Stojíme rovno, hlava vytiahnutá smerom nahor za temenom, nohy sú postavené na šírku panvy, ruky voľne podél tela. Jednou nohou vykročíme dopredu, druhú dáme dozadu a vytočíme ju von do uhla cca 45°. Panvu vyrovnáme tak, aby bola vodorovná. Teraz ohýbame prednú nohu a neustále si kontrolujeme horizontálnu pozíciu panvy a to, aby koleno smerovalo cca do 2. prstu na nohe. Snažíme sa ísť čo najnižšie, kým všetko udržíme v správnom nastavení. Pohyb späť začíname zatlačením (najmä) vonkajšej časti päty prednej nohy do podložky. Pohyb panvy by mal pripomínať vertikálny pohyb výťahu, panva musí zostať počas celého cviku v horizontálnej polohe.
Cvik je vynikajúci najmä na aktiváciu inak často dysfunkčných hýžďových svalov a rotátorov bedrového kĺbu, zároveň má táto pozícia aj blahodárny vplyv na panvové dno.
3D pohyb panvy, alebo kajakár
Na začiatku sa opäť musíme správne postaviť a srovnať sa, nohy sú na šírku panvy, hlava vytažená za temenom nahor. Pri tomto cviku budeme mať oproti predchádzajúcim cvikom mierne pokrčené kolená. Teraz si predstavíme, že sme kajakár, ktorý chce na kajaku couvať, a tak zabereme pravým pádlem dozadu. Tým sa nám pravá panva mierne vyrotuje vzad, nakloní sa doprava nadol a vysadí sa dopredu. Následne pádlo imaginárne zanoříme do vody a tlačíme vpred, čím sa akoby kajak dostáva dozadu. Naša panva sa pri tomto pohybe podsadzuje. To isté potom zopakujeme na druhú stranu.
Pri cviku sa kombinujú všetky fyziologické pohyby v oblasti panvy, aktivujú sa brušné svaly, zádové svaly a rovnako aj panvové dno. Predchádzame tým zatuhnutiu stavcov a nepríjemným úponovým bolestiam.
Shoulder bridge
Cvik začíname ležaním na chrbte, kolená sú pokrčené (v ostrom uhle medzi lýtkami a stehnami), chodidlá na šírku panvy. Panva je v neutrálnej pozícii, hrudník opretý o podložku. Pohyb začíname tým, že ťaháme krížovú kosť medzi päty, potom medzi členky, lýtka a kolená, čím dostávame chrbticu stavce po stavci od podložky. Týmto spôsobom zdvíhame stavce po stavci nahor. Kolená ťaháme dopredu do pomyselnej steny pred nami. Pohyb späť prebieha v smere horných stavcov k spodným stavcom. Pohyb končí dosadnutím celej krížovej kosti na podložku a hrudníkom opretým o podložku.
Pri cvičení sa musíme vyvarovať prehnutiu v bedrách (pretože nedostatočne ťaháme krížovú kosť medzi päty), pri pohybe späť hrozí neudržanie hrudníka opretého o podložku, čo spôsobí záklon hlavy a predsunutie ramien (protrakcia).
Shoulder bridge nám pomáha s aktiváciou ochabnutých hýžďových svalov a panvového dna, zároveň sa v vzájomnej spolupráci (koaktivácii) zapájajú predné a zadné stehenné svaly a rovnako aj brušné a zádové svaly.
Často kladené otázky k cvičeniu bedrovej chrbtice
Ako často cvičiť ako prevenciu bolesti bedrovej chrbtice?
Cvičiť by sme mali optimálne každý deň 15 - 30 minút. Cvičebná zostava by sa mala ideálne skladať z protahovacích, posilňovacích a ak to zvládneme, aj aeróbnych cvikov. V praxi to znamená, že si protiahneme chrbát a nohy, ľahko zaposilujeme brucho a core + pôjdeme si chvíľu zašľapať na rotopede alebo sa pôjdeme trochu prebehnúť.
Je vhodné tejpovanie bedrovej chrbtice?
Tejpovanie je vhodné ako prevencia úrazu pri športe (môžeme hovoriť o určitej zjednodušenej forme funkčnej ortézy) a pri akútnom probléme so zádami. Biomechanické vlastnosti tejpovacej pásky nám pri správnej aplikácii pomôžu s uvoľnením boľavých svalov a lepším odtokom lymfy. Zásadné však je, aby nám tejp aplikoval školený odborník.
Ako bedrovej chrbtici pomôže joga?
Joga je podľa môjho názoru jedným z najlepších preventívnych cvičení na ťažkosti so zádami. Kombinuje v sebe totiž vyššie uvedené parametre - protahovanie, posilňovanie a zároveň sa pri nej (väčšina ľudí) pekne zapotí.
Aký vplyv má stres na bolesť chrbta?
Zcela zásadný, pretože vplyvom stresu (resp. stresových hormónov) máme nadmerne aktívne svaly a už od pradávnych dôb sme takto pripravení na boj alebo útek. Záda sú kvôli chúlostivým platničkám slabým článkom reťazca (locus minoris resistentiae) a pravidelné zvýšené napätie sa v dôsledku toho najčastejšie bolestivo prejavuje práve v oblasti bedier. Vzhľadom na to, že táto stresová reakcia väčšinou nie je kompenzovaná pohybovou aktivitou, nadmerné svalové napätie a vplyv stresových hormónov sa v tele kumulujú a (nielen) pohybový aparát sa opotrebováva.
Doktor mi predpísal rehabilitáciu na neurofyziologickom základe (kód 21221), o čo ide?
Ide o najlepšie rehabilitačné metódy, ktorých účinok je založený na neurofyziologických reakciách, ktoré sú pri terapii využívané. Ide napr. o priestorovú a časovú sumáciu impulzov, reciproční inhibíciu, znalosti svalových vretienok a Golgiho šľachových teliesok a pod. Najznámejšími týmito sofistikovanými metódami s celosvetovým presahom sú DNS podľa Kolára, Vojtova metóda a PNF.
Bola mi diagnostikovaná vyhreznutá platnička. Je nutná operácia, alebo je nejaká šanca, že sa stav vďaka fyzioterapii zlepší?
Herniaciu disku (ľudovo platničky) má veľmi časté ochorenie, ktoré má väčšina dospelých bez toho, aby o tom vedela. Problém nastáva pri nadmernej psychickej alebo fyzickej záťaži a/alebo pri nejakom type ochorenia, keď sa organizmus vyčerpá a patogén dolieha na slabé miesto v tele. Tým môže byť napr. práve uskrihnutý kus medziobratlovej platničky, ktorý následne z rôznych dôvodov (zápal, tlak) spôsobí bolesť.
Mám dlhodobé bolesti chrbta a rehabilitačná lekárka mi odporučila Vojtovu metódu. Tá je však pre bábätká, aký to bude mať význam u mňa?
Vojtova metóda je určená ako pre bábätká, tak aj pre dospelých pacientov. Rozdiel je iba v iných pozíciách pri cvičení, podstata metódy je rovnaká. Ide o skvelú metódu, vďaka ktorej de facto obídeme mozgovú kôru, resp. vôľu pacienta, a preto nerobíme pri nácviku pohybu chyby ako pri klasickom cvičení. Pomocou spúšťacích zón na pacientovom tele dokáže terapeut aktivovať geneticky zabudované pohybové vzory a reflexne tak osloviť celé telo.
Odborné zdroje
- DUNGL, Pavel. Ortopedie. 2., přeprac. a dopl. vyd. Praha: Grada, 2014. ISBN 978-80-247-4357-8.
- KOLÁŘ, Pavel. Rehabilitace v klinické praxi. Praha: Galén, c2009. ISBN 978-80-7262-657-1.
- TICHÝ, Miroslav. Funkční diagnostika pohybového aparátu. 2. vydání. Praha/Kroměříž: Triton, 2017. ISBN 978-807553-307-4.
- VRBA, Ivan. Diferenciální diagnostika a léčba bolestí zad. Publikováno v Interní medicína pro praxi, 2008, 10(3): 142 – 145. Dostupné z: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2008/03/10.pdf
Mgr. Vojtěch Šenkýř
Pracujem ako fyzioterapeut a osobný tréner. Hlavnou metódou, ktorú využívam ako v nemocnici, tak aj vo fitness centre, je metóda DNS podľa Prof. Koláře. Aktuálne si robím aj kurz Vojtovej metódy.
Viac článkovSúvisiace produkty
Stále scrollujete? Môžete čítať ďalej!