Mgr. Vojtěch Šenkýř
Pracujem ako fyzioterapeut a osobný tréner. Hlavnou metódou, ktorú využívam ako v nemocnici, tak aj vo fitness centre, je metóda DNS podľa Prof. Koláře. Aktuálne si robím aj kurz Vojtovej metódy.
Viac článkovPrihlásiť sa
Skolióza je definovaná ako patologické zakrivenie chrbtice na pravú alebo ľavú stranu vo frontálnej (čelnej) rovine.
Názov pochádza z gréckeho skoliosu, tj zahnutý, zdeformovaný, skrivený a prvýkrát ho použil staroveký cisársky lekár Galén (131 – 201 nl).
Skolióza je definovaná ako patologické zakrivenie chrbtice na pravú alebo ľavú stranu vo frontálnej (čelnej) rovine.
Skoliózu môžeme deliť na štrukturálnu (zakrivenie chrbtice je podmienené štrukturálnymi zmenami a rotáciami stavcových tiel, príp. asymetriou časti stavca) a neštrukturálnou. Neštrukturálna skolióza nemá anatomický podklad priamo v chrbtici, stavce nie sú deformované. Podmienená je sekundárnymi vplyvmi - napr. skrátenými svalmi na bedrách, rozdielnou dĺžkou dolných končatín, zošikmením panvy a pod.
Najčastejším typom skoliózy je štrukturálna skolióza tzv. idiopatická (idios=vlastná, pathos=choroba; samostatne vzniknutá), ktorej príčina vzniku je bohužiaľ neznáma. Je niekoľko teórií vzniku - napr. vývojové poruchy rastu stavcov, nepomer medzi rýchlosťou rastu kosteného skeletu chrbticového kanála a neurálnej trubice, dysfunkcia centrálneho nervového systému a pod. Delí sa podľa veku, v ktorom vznikne - infantilné (do 3 rokov veku), juvenilné (od 3 rokov do začiatku puberty) a adolescentné (od začiatku puberty do ukončenia rastu).
Kolář et al (2009) delí vyšetrenie skoliózy na orientačné a špeciálne. Orientačné sa využíva na včasnú detekciu deformity a je zabezpečované najčastejšie pediatrom, fyzioterapeutom, príp. zaškoleným učiteľom telocviku. Včasné odhalenie začínajúcej skoliózy je zásadné pre správne zvolenú stratégiu terapie a jej maximálny efekt.
Základným orientačným vyšetrením je posúdenie trupu v stoji. Vyšetrujúci si všíma celkové zakrivenie, kompenzáciu trupu a ďalej potom porovnáva celkovú výšku dieťaťa s jeho rozpätím paží. U zdravého dieťaťa do 10 rokov sa rozpätie paží rovná telesnej výške. Naproti tomu u skoliotika je trup skrátený o deformitu chrbtice.
Pri špeciálnom vyšetrení sa vyšetrujúci zameriava na objasnenie príčiny vzniku skoliózy pomocou charakteristických príznakov (škvrny bielej kávy na koži svedčiace pre fibromatózu, trs vlasov v bedrovej oblasti sú typické pri diastematomyélii, príp. skalení rohovky (mukopolysacharidóza).
Základná diagnostika skoliózy sa vykonáva v predklone. Štrukturálna skolióza zostáva v predklone nemenná, naproti tomu neštrukturálne skoliózy (posturálna) pri predklone vymiznú. Pri podozrení na štrukturálny typ je potrebné urobiť röntgenový snímok, ktorý nám umožní zistiť veľkosť štrukturálnych zmien skeletu.
Veľkosť zakrivenia chrbtice pri skolióze v stupňoch sa vyjadruje pomocou Cobbovho uhla. Ten sa určuje pomocou röntgenovej snímky.
Počiatočný vek objavenia skoliózy je prognosticky veľmi dôležitým ukazovateľom potenciálnej miery postihnutia. Čím je vek objavenia skoliózy nižší, tým je prognóza horšia (Kolář, 2009).
Profesor Repko (2017) uvádza, že vady chrbtice detí školského veku sú veľmi častým postihnutím a môžu byť rôzneho stupňa a charakteristiky. Neštrukturálne chybné držanie tela sú veľmi častým problémom dnešnej populácie a pramení najčastejšie z nedostatočnej pohybovej aktivity. Závažnejšie štrukturálne poruchy, vyjadrené hyperkyfózou a práve skoliózou, sú postihnutiami vyžadujúcimi komplexnú medziodborovú liečbu a nezriedka aj operačné riešenie.
Detská chrbtica, ako zásadná súčasť pohybového aparátu, prechádza v priebehu rastu prirodzeným vývojom. Nedostatočná pohybová aktivita, častá detská obezita či jednostranné preťažovanie vrcholovým športom patrí k najčastejším príčinám chybného držania tela (Repko, 2017).
Krivka skoliózy najviac progreduje v období najrýchlejšieho rastu, do začiatku puberty a potom ešte 1 až 2 roky (u dievčat do začiatku menses a potom 1 až 2 roky). Pokiaľ je rast pomalý vo veku 14 až 15 rokov, pohlavný vývoj je takmer ukončený, možno očakávať už len minimálnu progresiu (Janíček a kol, 2012).
Zásadným rozdielom skoliózy u detí au dospelých je fakt, že krivku skoliózy u dospelých kvôli ukončenému rastu už oproti deťom takmer nemožno ovplyvniť. To však neznamená, že by snaha o korekciu napr. pomocou cvičenia nemala význam.
Menšia časť skoliotických deformít vzniká v dospelosti ako následok pokročilých degeneratívnych zmien chrbtice na teréne chrbtice primárne nepostihnutej skoliózou v detstve. Týmto krivkám hovoríme primárne degeneratívne, alebo aj de novo skoliózy (Repko, 2012).
Kolář (2009) udáva ako veľmi dôležitý faktor ovplyvňujúci vývoj ochorenia včasné diagnostikovanie skoliózy. Okamžité zahájenie konzervatívnej terapie (fyzioterapia, korzet) pri nižších krivkách skoliózy môže zabrániť progresii skoliózy a vyhnúť sa tak komplikáciám progresie tohto ochorenia. Liečbu zameranú na samotnú príčinu ochorenia (tzv. kauzálnu liečbu) najčastejšej idiopatickej skoliózy bohužiaľ nepoznáme, sme teda nútení použiť liečbu symptomatickú (tj takú, ktorá zmierňuje prejavy) - fyzioterapiu alebo ortézy. V niektorých prípadoch je nutná operácia.
Kolář (2009) ako zásadný pre úspešnú fyzioterapiu skolióz uvádza niekoľko zásad:
Túto metódu vymyslel nemecký ortopéd Rudolf Klapp (1873 – 1949) a jedná sa o terapiu prebiehajúcu v pozíciách na štyroch (kvadrupedálna). Podstatou je snaha o korekciu krivky skoliózy pomocou skríženého lezenia (strieda sa pohyb vpred ľavou hornou končatinou a súčasne pravou dolnou končatinou, následne je to naopak) a mimochodného lezenia (súčasne ide vpred pravá hodná aj dolná končatina, následne naopak) (Kolář, 2009).
Autorka Katharina Schrottová vizionársky chápala skoliózu ako trojrozmernú deformitu chrbtice a trup rozdelila systematicky do 3 pravouhlých blokov stojacich nad sebou: panvovej, hrudnej a ramennej. Pri týchto cvikoch sa oi využíva pretiahnutie v pozdĺžnej osi chrbtice, cielená korekcia panvy a dychové cvičenia (Kolář, 2009).
Vojtova metóda, presnejšie povedané Reflexná lokomócia podľa Prof. Vojty je terapeutický prístup, ktorý umožňuje vyradiť pri terapii vôľu a vedomý okruh pacienta. Tým máme mnohonásobne väčšiu šancu na úspešnejšiu terapiu, ako keď pacientovi hovoríme, čo má pri cvičení robiť, čím môže dôjsť k sérii technických nepresností a nedokonale zapojeným svalových súhrám (Kováčiková, 2017).
Vo všetkých „ cvičebných“ pozíciách (lokomočných modeloch) Vojtovej metódy sa rozvíja napriamenie chrbtice za jej súčasnej rotácie, čo sú presne tie pohyby, ktoré potrebujeme na korekciu a ovplyvnenie skoliózy. Ďalším zásadným plusom Vojtovej metódy na liečbu skoliózy je to, že sa touto metódou ovplyvňujú najviac receptory v drobných svaloch medzi stavcami (autochtónne muskulatúre), ktoré vôľu nie sme schopní aktivovať.
Autochtónna muskulatúra je tiež špecifická v tom, že jej aktivácia predchádza ostatným pohybom (Kutín, 6. 4. 2021, prednáška v RL-Corpus).
Mylnou predstavou o Vojtovej metóde je to, že je určená iba pre bábätká. Nie je to pravda, pomocou tejto desiatkami rokov overené metódy možno úspešne rehabilitovať pacientov všetkých vekových kategórií.
Ďalšou možnosťou, ako pozitívne ovplyvniť skoliózu, je odborne vedené cvičenie a sed na veľkej lopte (gymballe). Zásadné pri tomto cvičení (sede) je, aby sme sa pri ňom nehrbili a chrbtica bola vzpriamená. Tým dochádza k potrebnej aktivácii svalov pozdĺž chrbtice a dôležitým ťahom medzi stavcami.
Balancia vzniknutá nestabilnou loptou nám pomáha s aktiváciou hlbokého stabilizačného systému chrbtice (zjednodušene core), ktorý je zásadný pre správnu stabilizáciu chrbta.
Uvedené cviky pochádzajú z online tréningu www.fyziomama.cz
(Cviky slúžia ako inšpirácia a ukážka variability najrôznejších možností cvičenia s gymballom. Pri cvičení dbajte na bezpečnosť svoju aj druhých, z balóna môžete spadnúť. Za prípadné poranenia v dôsledku zlého vykonávania cvikov nenesie autor tohto textu zodpovednosť.)
Stojíme chrbtom k stene a gymball máme cca medzi lopatkami a bedrami, následne ideme do hlbokého drepu. Po celú dobu máme rovnú, vzpriamenú chrbticu, lopta nám pomáha s tým, aby sme sa nehrbili.
Sedíme na lopte, oprieme sa dlaňami, napriameme chrbticu, aktivujeme stred tela a mierne sa zakloníme (pozor na pád vzad), následne pri zachovanej narovnanej chrbtici striedavo zdvíhame jednu nohu a následne druhú.
Ležíme na chrbte, dolné končatiny zdvihneme nahor, aktivujeme stred tela as výdychom vyhodíme loptu kúsok nad seba (tým sa viac aktivuje bránica ako hlavná súčasť core) as nádychom ho chytíme.
Obdobu sedu na gymballe nám poskytujú zdravotné stoličky Adaptic, ktoré nám vďaka výkyvnému sedáku taktiež umožňujú dôležitú aktiváciu core a potrebnú dynamiku pre stuhnuté stavce. Výhodou stoličiek Adaptic oproti sedu na lopte je však možnosť opretia chrbta a rúk, ktoré na lopte nie je možné (na gymballe je možné zrelaxovať iba vyhrbením sa).
Princípom operačnej terapie u dospievajúcich a dospelých je korekcia krivky skoliózy a spondylodéza, tj spevnenie postihnutého úseku v korigovanom postavení pomocou kostných štepov. Spondylodéza vyzrieva po dobu 2-3 rokov, rekreačné športy bývajú operatérom povolené 2 roky po operácii. Stavce sú pri operácii korigované pomocou tyčí, skrutiek, háčikov a drôtov z ušľachtilých materiálov (Janíček a kol., 2012).
Operačné prístupy sú zadné, predné (cez dutinu brušnú) alebo kombinované podľa tiaže a typu krivky. Pooperačný priebeh sa niekedy zaisťuje sadrovým či plastovým korzetom. Operáciou je možné dosiahnuť aj viac ako 50% korekcie (Janíček a kol., 2012).
Najčastejším typom skoliózy je skolióza idiopatická, ktorej príčina nie je presne známa a preto ani nemôžeme stanoviť jasnú prevenciu. Zo všeobecného hľadiska však určite našej chrbtici neprospieva jednostranná a dlhodobá statická záťaž. U detí by sme určite mali eliminovať nosenie aktovky na jednom ramene a nevhodný asymetrický sed pri počítači. Kolář (2009) odporúča zásadným spôsobom pohybovú aktivitu neobmedzovať.
Najjednoduchší spôsob, ako možno laicky spoznať skoliózu, je vyšetrenie zrakom (aspekciou). Vyšetrovaný má vyzlečené tričko a na jeho chrbtici je zrejmé neprirodzené vychýlenie určitej skupiny stavcov do strany (v tvare C alebo S). Ďalej je zrejmé vyvýšenie jedného ramena oproti druhému. Ďalšou možnosťou vyšetrenia je dotyčného požiadať o predklon, pri ktorom sa u skoliotika ukáže na jednej strane chrbtice výrazné vyvýšenie oproti druhej strane - tzv. paravertebrálny val.
Skolióza môže aj nemusí bolieť. U detí s menšou mierou zakrivenia skoliózy a taktiež vďaka lepším regeneračným schopnostiam ich organizmu bolesť často prítomná byť vôbec nemusí. Oproti tomu u dospelých je v dôsledku asymetrie zaťaženie tela a svalov v okolí chrbtice bolesť často prítomná. Tá sa ale nemusí prejavovať iba v mieste najväčšieho zakrivenia skoliózy, ale môže sa prejaviť vo vzdialenejších častiach tela - môže byť napr. prítomná bolesť krku, hlavy, alebo naopak bedier.
Lieky sa pri liečbe skoliózy používajú väčšinou iba na riešenie následkov, nie príčin. Z tejto kategórie liečiv skoliotici môžu využívať analgetiká, ktoré slúžia na úľavu od bolesti. Hlavnou liečbou však je rehabilitácia, príp. korzetovanie či operácia.
Metóda doktora Smíška (SM systém) je jedna z vhodných terapeutických metód na liečbu skoliózy. Tento koncept má detailne prepracované edukačné materiály a množstvo preškolených terapeutov. Práve to je ako aj pri iných metódach veľmi dôležitá vec pre úspech terapie - treba si nájsť naozaj certifikovaného odborníka v SM systéme. To, že niekto pozná pár cvikov zo školy a pod. z neho nerobí odborníka na danú metódu.
Za najväčšiu odborníčku v našej republike na problematiku skoliózy osobne považujem PhDr. Marcelu Šafářovú, Ph.D. z FN Motol. Je úplne výnimočné, aby niekto bol lektorom 2 metód súčasne (Vojtova metóda a DNS podľa Prof. Koláre), ako to je práve u pani doktorky.
Skoliotické držanie sa niekedy označuje ako tzv. funkčná skolióza a patrí do kategórie chybného držania tela. Chrbtica je iba uklonená do strany, stavce ale nie sú rotované. Pokiaľ sa skoliotické držanie zavčas podchytí a dotyčný dochádza na vhodnú rehabilitáciu, je možné progresiu zastaviť. Príčinou je napr. nerovnaká dĺžka dolných končatín alebo dlhodobé jednostranné zaťaženie.
PNF je Proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia a je to zrejme jedna zo svetovo najvyužívanejších a najlepších rehabilitačných techník, oi práve aj na skoliózu. Hlavnou školiteľkou v Českej republike je Mgr. et Mgr. Petra Bastlová, Ph.D.
Pracujem ako fyzioterapeut a osobný tréner. Hlavnou metódou, ktorú využívam ako v nemocnici, tak aj vo fitness centre, je metóda DNS podľa Prof. Koláře. Aktuálne si robím aj kurz Vojtovej metódy.
Viac článkov