
Mgr. Vojtěch Šenkýř
Pracujem ako fyzioterapeut a osobný tréner. Hlavnou metódou, ktorú využívam ako v nemocnici, tak aj vo fitness centre, je metóda DNS podľa Prof. Koláře. Aktuálne si robím aj kurz Vojtovej metódy.
Viac článkovPrihlásiť sa
Bolesť ramena je jednou z najčastejších ťažkostí nášho pohybového systému. Rameno má oproti iným kĺbom najväčšiu pohybovú variabilitu, čo je zároveň výhoda, ale z hľadiska potenciálneho preťaženia/zranenia aj nevýhoda.
Ťažkosti spojené s ramenom nás môžu obťažovať počas spánku, pri športe alebo napríklad pri práci s počítačom.
Diagnóz spojených s bolesťou ramena je celá rada, v nasledujúcom článku by som rád opísal a z hľadiska prevencie a možných úľavových cvikov priblížil diagnózu impingement syndróm ramena.
Slovo IMPINGEMENT v preklade znamená dotyk alebo náraz. Názov vychádza z predstavy zvýšeného kontaktu hlavičky pažnej kosti (humeru) a svalových úponov rotátorov ramena (tzv. rotátorovej manžety) s kostným výbežkom lopatky nazývaným nadpažok (akromion). K tomuto nadmernému kontaktu dochádza v patologickej situácii vplyvom zníženia v subakromiálnom priestore, kde sa pohyb týchto komponentov odohráva.
Tento "útisk" má celú škálu patofyziologických základov – od zápalu šľachy alebo priestorov vystielajúcich vačky (burzy), cez krvácanie v dôsledku trhlín vo svale, až po vznik kostného výbežku. V týchto prípadoch hovoríme o tzv. štrukturálnej príčine. Ak dôjde v dôsledku narušenia súhry svalov v oblasti ramena, krčnej chrbtice, hrudnej chrbtice a tzv. stredu tela k tomu, že jedna svalová skupina pracuje nedostatočne a ďalšie sú v dôsledku toho preťažené, hovoríme o tzv. funkčnej poruche. Ak dlhodobo neriešime funkčnú príčinu, hrozí vznik poruchy štrukturálnej.
Ďalej sa podľa príčin rozlišujú dva hlavné typy impingementu – primárny a sekundárny.
Primárny impingement je spôsobený anatomickými abnormalitami (neideálny tvar akromia, tzv. hákovitý akromion, kostné výrastky – osteofyty – vznikajúce v dôsledku degeneratívnych zmien alebo narážanie výrastkov vychádzajúcich z akromioklavikulárneho kĺbu). U osôb stredného veku môže byť príčinou kalcifikujúca tendinitída, pri ktorej v dôsledku celkového zápalu dochádza k ukladaniu hydroxyapatitu do šľach rotátorov, stav je klinicky podobný dny. Veľmi častou príčinou sú traumata, ku ktorým dochádza napr. pri páde z bicykla.
Sekundárny impingement vzniká v dôsledku funkčných abnormalít, napr. nestability ramenného kĺbu, oslabenia rotátorovej manžety alebo pri nesúlade pohybu ramena s lopatkou. Medzi hlavné príčiny patrí preťaženie zo športu pri hádzaní alebo smečovaní, práca s pažami nad hlavou. Ďalšou možnosťou je nestabilita ramena, v dôsledku ktorej sa okolité šľachy preťažujú v snahe stabilizovať uvoľnený kĺb.
Mohlo by sa zdať, že impingement syndróm súvisí iba s aktívnym pohybom, pri ktorom hrozí preťaženie a následné ťažkosti.
Veľký pozor by sme si však mali dávať aj na nadmernú statickú záťaž, napr. pri práci s počítačom, kde hrozí preťaženie všetkých vyššie menovaných komponentov. Teda krčnej chrbtice, hrudnej chrbtice, ramena a stredu tela (core).
Ak x hodín denne sedíme s predsunutou hlavou, dochádza k preťaženiu krčných svalov. Zvýšené prehnutie v hrudnej oblasti nám zase akcentuje vysunutie lopatiek a preťaženie svalov pri chrbtici. Nadmerný predný posun ramien (protrakcia) má vplyv na skrátenie prsních svalov a neaktívny core pôsobí na všetky vyššie uvedené časti.
Ďalšou častou chybou pri sedení môže byť asymetrická záťaž v podobe zapretia sa o jednu hornú končatinu (to často v internej rotácii pažnej kosti), čo opäť vedie k nadmernej statickej záťaži štruktúr v ramene.
Dynamický sedák stoličiek Adaptic pri dodržiavaní zásad správneho sedenia pomáha s aktiváciou core a správnym nastavením telesných segmentov. Vďaka tomu eliminujeme vznik preťaženia aj v oblasti ramien.
Zdravotné stoličky Adaptic sú navrhnuté pre celodenné sedenie a sú vhodné ako pre kancelárie, tak pre domáce pracovné miestnosti. Tieto stoličky sa vyznačujú adaptívnym sedákom na pružine, ktorý podporuje prirodzenú pohyblivosť panvy. To pomáha aktivovať svaly chrbta, brucha a hlboké stabilizačné svaly chrbtice, čím sa znižuje riziko chronických problémov so zádami.
Stoličky Adaptic tiež získali ocenenie ako najlepšie zdravotné stoličky na českom trhu, a to vďaka ich schopnosti predchádzať nesprávnemu držaniu tela, uľavovať od bolesti chrbta a uvoľňovať stuhnutú krčnú chrbticu.
Liečbu je potrebné začať komplexným vyšetrením a stanovením presnej diagnózy u odborníka – ortopéda alebo fyzioterapeuta. Každý človek je iný a rovnako aj každý impingement syndróm bude trochu iný, resp. z iných príčin.
Pre inšpiráciu prikladám pár základných cvikov, ktoré si v rámci prevencie alebo snahy o zmiernenie ťažkostí môžete zacvičiť a ktoré sa mi počas praxe fyzioterapeuta a trénera osvedčili.
Sedím rovno, horné končatiny mám buďto pozdĺž tela, alebo prekrížené pod kľúčnymi kosťami a pomaly otočím hlavu na jednu stranu, chvíľu podržím – predychám a následne preťahujem na druhú stranu.
Chytím druhostranný lakeť, dbám na to, aby som nezdvihal ramená, lakťom jemne zatlačím do ruky – chvíľu držím a potom preťahujem.
Sedíme rovno na stoličke, ošetrovanú hornú končatinu vnútorne vyrotujem za chrbát a oprem o stoličku, následne plne preťahujem lakeť, chvíľu držím v kontrakcii – predýcham a povolím.
Sedíme rovno na stoličke, theraband priťahujeme dozadu a vraciame späť, vnímame svaly medzi lopatkami a napriamenie hrudnej + krčnej chrbtice.
Podobný cvik ako predchádzajúci, rozdiel je v ťahu therabandu smerom k zemi a preťahovaní lakťov – a tým v aktivácii zadnej strany paží (tricepsov) a kompenzácii prednej strany paží (bicepsov); theraband oproti predchádzajúcemu cviku držíme nadhmatom.
Ďalší podobný cvik nadväzujúci na dva predchádzajúce, pri ktorom ale iba rotujeme predlaktie vonkajšie.
Rameno musí byť stiahnuté dole, nie pri ušiach, a drobným pohybom krúžime loptičkou po stene, pričom do nej jemne tlačíme a rovnomerne tak aktivujeme svaly v okolí ramena.
Ležíme rovno na chrbte, počas celého cviku sa nebudeme prehýbať v chrbte, vnímame mierny tlak v strede tela a pomaly naťahujeme loptičku dozadu za hlavu a vraciame späť, resp. pre zťaženenie môžem nadvihnúť jednu nohu a potom druhú; úplne zásadné je to, aby sme počas celého cvičenia držali ramená stiahnuté dole a nevytahovali ich nahor k ušiam.
Masáž je určite vhodným doplnkom komplexnej terapie tohto syndrómu. Pomôže uvoľniť preťažené svaly ramena a krčnej chrbtice, zmierni psychický stres, ale pre dlhodobý efekt je potrebné zaradiť vhodné cviky podľa odporúčania fyzioterapeuta.
Vždy záleží na dôkladnom vyšetrení lekárom, či uzná, že je v ramene výrazný zápal, ktorý je vhodné obstrekom eliminovať, alebo či budú stačiť pohybová terapia a režimové opatrenia.
Moja odpoveď bude podobná ako v prípade obstreku – záleží na diagnostike lekára/fyzioterapeuta. Ten je obdobne ako rázová vlna intenzívny a v ideálnom prípade je podľa môjho názoru vhodnejšie najprv využiť prirodzenejšie/miernejšie metódy liečby ako je pohybová terapia, mäkké a mobilizačné techniky – všetko na základe dôkladného vyšetrenia a identifikácie miesta, ktoré najviac spôsobuje ťažkosti (a to väčšinou nie je tam, kde to práve bolí...).
Kineziotejp dokáže svojím ťahom zmierniť napätie tkanív nachádzajúcich sa pod ním, čím sa zlepší cievne zásobenie danej oblasti. Rovnako je kineziotejp vhodný pre mechanické spevnenie danej oblasti, čím dočasne nahradí narušenú svalovú nerovnováhu a pomôže s lepším vnímaním a elimináciou bolesti.
Pracujem ako fyzioterapeut a osobný tréner. Hlavnou metódou, ktorú využívam ako v nemocnici, tak aj vo fitness centre, je metóda DNS podľa Prof. Koláře. Aktuálne si robím aj kurz Vojtovej metódy.
Viac článkov